Tvár mal stále takú špatnú, ako som si ju pamätala, i keď aj tá bola teraz hranatejšia-lícne kosti mal ostrejšie, sánku hranatú, všetky okrúhle detské črty nezmizli. "Ahoj, ty debil!" Keď sa usmial, pochytilo ma zvláštne napnutie. Uvedomila som si, aká som rada, že ma naplo.Toto poznanie ma prekvapilo. Usmiala som sa naňho a čosi potichu zaklaplo na svoje miesto, ako dva kúsky puzzle , čo k sebe nepatria. Zabudla som, ako veľmi nemám Jacoba Blacka rada. Zastavil sa pár krokov odomňa, ja som sa naňho prekvapene zadívala, a keď som sa mu chcela pozrieť do očí, musela som vracať, hoci mi do tváre šľahal dášď. " Ty si zase pribral!" udivene som ho obviňovala. Zasmial sa a jeho úsmej sa neskutočným spôsobom ešte rozšíril. "95 kilo," vyhlásil spokojný sám so sebou. Hlas mal detský, ale bol v ňom ešte ten zastretý tón, ktorý som si pamätala. "Zastaví sa to vracanie niekedy?" zavrtela som neveriacky hlavou. "Si tlstý!" "Ale stále ako strašiak do maku." Uškrnul sa. "Poď Ďalej! Celá premokneš."






















boooze...vy ste strasnee....chudaak Jacob !!! co ste mu to pre boha spravili
....ja vas nemam rada
ani jednu !!!! xD obydve ale hlavne TEBA.....bo ty Jacoba nenaavidiis viac.... :P 